Rozhodovanie nás sprevádza celý život. Niektoré rozhodnutia sú malé a automatické, iné majú schopnosť zmeniť našu kariéru, vzťahy či celkový životný smer. Ako ale spoznáme, že sme sa rozhodli správne?

V mojej praxi v práci s klientmi som si všimla, že existujú jasné signály, ktoré naznačujú, že ste na dobrej ceste. Ak sa práve rozhodujete o niečom dôležitom, prejdite si týchto 10 ukazovateľov.

1) Vaše rozhodnutie je v súlade s vašimi hodnotami

Každý máme vlastné hodnoty, ktoré definujú, čo je pre nás v živote dôležité. Pri veľkých rozhodnutiach je kľúčové, aby boli v súlade s nimi.

👉 Ak sa rozhodnete v rozpore so svojimi hodnotami, skôr či neskôr budete cítiť frustráciu a pochybnosti.

👉 Ak rozhodnutie odráža to, kým ste a kam chcete smerovať, je to správna voľba.

Ak si nie ste istí, napíšte si svoje TOP 5 hodnôt a porovnajte ich s možnosťami, ktoré zvažujete.

2) Vidíte, ako vás toto rozhodnutie posunie do budúcnosti

Predstavte si, kde chcete byť o rok, päť rokov, desať rokov. Pomáha vám toto rozhodnutie dostať sa tam rýchlejšie a efektívnejšie?

👉 Ak áno, pravdepodobne robíte správny krok.

👉 Ak nie, možno je to len obchádzka, ktorá vás zbytočne zdrží.

Vyberte si cestu, ktorá vás privedie k vášmu cieľu priamejšie.

3) Cítite pri tom správnu dávku vzrušenia

Správne rozhodnutie vo vás môže vyvolať zmes vzrušenia a mierneho strachu. Ak sa pri niektorej možnosti cítite motivovaní a máte chuť konať, je to dobrý signál.

Naopak, ak sa pri nej cítite vyčerpane ešte predtým, než vôbec začnete, možno je to znak, že táto cesta nie je pre vás.

4) Dobre ste zhodnotili riziká a viete, že sú zvládnuteľné

Ľudia majú tendenciu preceňovať riziká. Najhoršie scenáre, ktoré si predstavujeme, sú často menej pravdepodobné, než si myslíme.

👉 Naozaj je zmena práce taká riskantná? V najhoršom prípade si nájdete inú.

👉 Čo ak sa presťahujete a nebude sa vám tam páčiť? Vždy existuje cesta späť.

Keď sa na riziká pozriete objektívne, často zistíte, že sú zvládnuteľné a nemusia byť dôvodom, prečo sa nerozhodnúť.

5) Vaše okolie reaguje pozitívne (ale nie zo zvyku, ale z pochopenia)

Samozrejme, rozhodnutia robíme sami za seba, ale ak ľudia, ktorí vás poznajú a podporujú, reagujú slovami „konečne!“ alebo „to ti bude sedieť“, pravdepodobne ste na správnej ceste.

Ak vám však blízki opakovane hovoria „toto nie si ty“ alebo „cítime, že si pod tlakom“, možno je dobré zamyslieť sa nad tým, či vás v rozhodnutí neovplyvňuje vonkajší tlak.

6) Nejedná sa len o spôsob, ako oddialiť skutočné rozhodnutie

Niekedy sa rozhodneme pre ďalšie vzdelávanie, kurz alebo „prechodný krok“, len aby sme sa vyhli reálnemu rozhodnutiu.

👉 Chcete zmeniť kariéru, ale namiesto toho sa zapíšete na ďalší kurz, hoci už máte dostatok znalostí na to, aby ste začali?

👉 Rozmýšľate o podnikaní, ale namiesto toho si dávate „rok na premýšľanie“, hoci už teraz viete, že by ste to chceli skúsiť?

Ak sa rozhodujete len preto, aby ste odsunuli skutočné rozhodnutie, skúste namiesto toho konať už teraz.

7) Rozhodnutie vás vystavuje výzve, ktorá vás posunie ďalej

Akékoľvek veľké rozhodnutie vás prinúti rásť.

👉 Ak vás to trochu desí, ale zároveň cítite, že vás to posunie, je to dobré znamenie.

👉 Ak vás to len ochromuje a paralyzuje, môže to byť znak, že ešte potrebujete viac informácií alebo času.

Dôležité je vedieť rozlíšiť produktívny strach (ktorý nás motivuje k rastu) od strachu, ktorý je len znakom toho, že daná voľba nie je správna.

8) Nepotrebujete nekonečne hľadať ďalšie a ďalšie informácie

Ľudia sa niekedy pri rozhodovaní zaseknú v nekonečnom zbere informácií. Ak máte pocit, že stále hľadáte ďalšie a ďalšie dáta, ale aj tak sa neviete rozhodnúť, je možné, že už viete, čo chcete, ale len si to nechcete priznať.

Ak máte 80 % informácií, ktoré potrebujete, začnite konať. Tie zvyšné prídu cestou…

9) Rozhodnutie dáva vášmu životu väčší zmysel

Keď sa na svoju možnosť pozriete s odstupom, dáva vám pocit väčšej životnej harmónie a smerovania?

👉 Ak vám to pomáha lepšie využiť vaše schopnosti, potenciál a silné stránky, je to dobré znamenie.

👉 Ak vás to láka len preto, že je to bezpečná cesta, ale necítite v tom nadšenie, možno nie ste na správnej ceste.

10) Viete si predstaviť, že sa o rok obzriete a nebudete ľutovať

A posledná otázka: Ak sa o rok obzriete späť, budete spokojní, že ste sa rozhodli práve takto?

👉 Ak áno, pravdepodobne je to správna cesta.

👉 Ak si viete predstaviť, že budete ľutovať, možno ešte potrebujete čas alebo nad témou viac popremýšľať.

Ak vaše rozhodnutie spĺňa väčšinu z týchto 10 bodov, pravdepodobne ste na správnej ceste.

Ak si však stále nie ste istí, možno potrebujete nezaujatý pohľad zvonka. Ako rozhodovacia koučka vám viem pomôcť získať jasnosť v chaose, pochopiť, čo skutočne chcete, a zbaviť sa strachu z nesprávneho rozhodnutia.

Takže? Áno či nie? 😉

Ak potrebujete pomôcť s rozhodnutím, ozvite sa a spoločne nájdeme tú najlepšiu cestu pre vás.

Väčšina mojich klientov ma osloví príliš neskoro. Prídu v momente, keď je už deadline za rohom – keď si nový zamestnávateľ pýta odpoveď, keď treba podpísať predĺženie nájomnej zmluvy, keď je vzťah takmer na bode zlomu.

A čo majú všetci títo ľudia spoločné? Strávili nekonečné hodiny, dni, týždne či mesiace analyzovaním svojho rozhodnutia, no nikam sa neposunuli.

Overthinking je skutočný problém. Čím dlhšie sa v rozhodovaní zaseknete, tým ťažšie je pohnúť sa vpred. Nakoniec sa môžete ocitnúť v situácii, kedy rozhodnutie urobí niekto iný za vás – alebo vám život jednoducho nedá na výber.

Ako teda zistíte, že premýšľate až príliš? Tu sú tri varovné signály.

1) Neustále hľadáte ďalšie a ďalšie informácie, hoci už viete všetko podstatné

Viem, aké to je. Máte pocit, že keď si pozriete ešte jeden článok, prečítate ďalšiu recenziu, vypočujete ešte jedno odporúčanie od známeho, možno sa rozhodnutie stane jasnejším.

Ale ak ste v bode, keď:

✅ Už ste prešli všetky možné scenáre.

✅ Stále sa vraciate k rovnakým informáciám.

✅ Žiadna nová odpoveď neprichádza.

...potom ste pravdepodobne už dávno rozhodnutí, len si to nechcete priznať.

Ak odpoveď neprišla doteraz, neobjaví sa ani v ďalšom Google vyhľadávaní. Rozhodnúť sa musíte vy.

2) Začínate sa sústrediť na nepodstatné detaily

Keď sa ľudia nevedia rozhodnúť, často sa začnú zameriavať na drobnosti, ktoré v skutočnosti nehrajú veľkú rolu.

Napríklad:

🔹 Rozhodujete sa medzi dvoma pracovnými ponukami – a váhate, pretože jedna kancelária má krajší výhľad.

🔹 Uvažujete, či sa presťahovať do nového mesta – a riešite, že tam v lete býva o dva stupne teplejšie.

🔹 Chcete si kúpiť auto – ale strávili ste tri týždne rozhodovaním, či si vybrať čiernu alebo sivú farbu.

Tieto veci vás nikam neposunú. Ak sa pristihnete pri tom, že riešite okrajové faktory namiesto skutočne dôležitých rozhodovacích kritérií, je načase zastaviť sa a povedať si: „Čo naozaj hrá v tomto rozhodnutí hlavnú rolu?“

3) Vaše okolie je z vášho rozhodovania unavené

Keď začnú vaši priatelia, partner, kolegovia – alebo dokonca váš pes – vyzerať otrávene vždy, keď sa znova vrátite k rovnakej téme, možno je čas priznať si, že ste sa v rozhodovaní zasekli.

👉 Ak vám niekto blízky povie: „Už si to konečne rozsekni!“ – berte to ako znak, že premýšľate až príliš dlho.

👉 Ak sa vám v diskusiách opakujú tie isté argumenty a otázky, je pravdepodobné, že vám už nemá kto ponúknuť nové perspektívy.

A úprimne – ak o tom rozprávate so všetkými naokolo, ale stále nemáte odpoveď, je možné, že ju v skutočnosti už dávno poznáte.

Ako sa prestať zasekávať v rozhodovaní?

Ak sa v niektorom z bodov spoznávate, nebojte sa. Overthinking sa dá prekonať. Tu sú dve praktické techniky, ktoré môžu pomôcť:

1) Nastavte si pevný deadline na rozhodnutie

Predtým, než začnete analyzovať svoje rozhodnutie, stanovte si dátum, do ktorého sa rozhodnete.

🔹 Ak zvažujete zmenu kariéry, dajte si konkrétny dátum, kedy sa rozhodnete a spravíte prvý krok.

🔹 Ak sa neviete rozhodnúť, či sa presťahovať, povedzte si: „Do konca mesiaca musím mať jasno.“

🔹 Ak premýšľate, či ísť do nového vzťahu, podnikania alebo akéhokoľvek záväzku, nastavte si časovú hranicu, aby ste sa v rozhodovaní nestratili.

👉 A čo je najdôležitejšie? Dodržte tento deadline.

2) Určte si päť najdôležitejších kritérií

Jeden z dôvodov, prečo sa pri rozhodovaní zasekneme, je ten, že berieme do úvahy príliš veľa faktorov naraz.

Skúste si položiť otázku: „Ktoré päť kritérií je pre mňa v tomto rozhodnutí najpodstatnejších?“

Napríklad pri rozhodovaní o novej práci by mohli byť kľúčové faktory:

• Plat

• Možnosti rastu

• Firemná kultúra

• Flexibilita pracovného času

• Miera stresu

Keď si vyberiete len päť najdôležitejších kritérií, budete schopní rozhodnúť sa rýchlejšie a efektívnejšie.

Neexistuje dokonalé rozhodnutie

Ak by existovalo perfektné riešenie, už by ste ho dávno našli.

Keď prijmete fakt, že neexistuje jediná „správna“ odpoveď, ale len voľba, ktorá vás najviac posunie vpred, rozhodovanie sa stane jednoduchším.

Ak stále váhate, skúste si predstaviť toto: Aké rozhodnutie by ste spravili, keby ste vedeli, že ho môžete neskôr upraviť alebo zmeniť?

Pretože v skutočnosti – takmer každé rozhodnutie môžete prispôsobiť, upraviť alebo dokonca zmeniť, ak to bude potrebné.

Tak čo, ste pripravení pohnúť sa vpred?

Roky sa pohybujem v manažérskom prostredí, v ktorom väčšina mojich priateľov a známych čelí extrémnym nárokom. Neustály tlak na výkon, rýchlo sa meniace prostredie, nejasné očakávania, dlhodobé preťaženie – to všetko vedie k tomu, že manažéri vyhoria skôr, než si to stihnú uvedomiť.

Videla som to nespočetne veľakrát. Ľudia, ktorí boli kedysi energickí, rozhodní a ambiciózni, sa postupne menia na unavené verzie samých seba. A keď príde na rozhodovanie – či už ide o zmenu práce, novú výzvu alebo len bežné každodenné voľby – často sa cítia paralyzovaní.

A teraz prichádza tá najväčšia otázka: Ako sa správne rozhodovať, keď máte pocit, že ste vyčerpaní a nemáte už silu na nič?

Ako spoznáte, že ste vyhorení?

Vyhorenie sa neprejavuje len tým, že ste unavení. Jeho príznaky sú oveľa zákernejšie.

• Strata sebavedomia – Kedysi ste sa vedeli rozhodnúť rýchlo, ale teraz sa pri každej voľbe pýtate: „Zvládnem to vôbec?“

• Všetko sa zdá príliš náročné – Aj malé rozhodnutia, ako čo si dáte na večeru, pôsobia ako obrovská mentálna záťaž.

• Neschopnosť urobiť rozhodnutie – Pri každej možnosti máte pocit, že neviete, čo je správne, a tak radšej neurobíte nič.

Tento stav je mimoriadne nebezpečný, pretože vás môže vtiahnuť do cyklu „nič ma nebaví – nemám energiu – neurobím nič – nič sa nemení – som ešte viac frustrovaný“.

A tu je kľúčový bod: Odpočinok nemusí vždy pomôcť.

Prečo „dovolenka“ alebo pauza nie vždy rieši vyhorenie?

Väčšina ľudí si myslí, že riešením vyhorenia je oddych, dovolenka, spomalenie. A áno, niekedy to naozaj pomôže. Ale v mnohých prípadoch sa nič nezmení – pretože oddych sám o sebe neodstráni príčinu vyhorenia.

Koľkokrát ste si povedali: „Dám si voľno a potom sa budem cítiť lepšie.“ A po týždni voľna ste sa vrátili do práce a bolo to to isté?

Čo ak skutočné riešenie nie je v pasívnom oddychu, ale v tom, že si začnete do života vnášať viac energie a nadšenia?

Urobte rozhodnutie, ktoré vás vzrušuje, nie to, ktoré sa zdá „najľahšie“

Mala som klienta, ktorý mal dve pracovné ponuky. Jedna bola jednoduchá, pohodlná, bez stresu – ale bez vzrušenia. Druhá znamenala náročnejšie podmienky, ale pri nej sa mu rozžiarili oči, keď o nej hovoril.

Po dlhom váhaní sme prišli k zásadnému zisteniu:

👉 Rozhodnutie, ktoré vás naozaj napĺňa, vám dá energiu.

👉 Rozhodnutie, ktoré je „najľahšie“, vás môže len ďalej udržať v stagnácii.

Keď ste vyhorení, prirodzene hľadáte „najjednoduchšiu cestu“, pretože nemáte energiu riešiť nič komplikované. Ale ak si vyberiete len tú najpohodlnejšiu voľbu, pravdepodobne sa budete o pár mesiacov cítiť rovnako – alebo ešte horšie.

Prečo sa oplatí vybrať si niečo, čo vás nakopne?

Naše rozhodnutia formujú našu energiu. Keď si vyberiete niečo, čo vás vzrušuje a motivuje, automaticky sa vám začne vracať aj energia.

• Keď robíte niečo, čo vás baví, únava ustupuje.

• Keď vidíte zmysel v tom, čo robíte, stres sa stáva zvládnuteľnejším.

• Keď sa na niečo tešíte, máte viac síl zvládať aj ťažké momenty.

Ak si vyberiete cestu, ktorá vás nenadchýna, ale zdá sa „praktická“, možno budete mať pocit úľavy teraz, ale o pár mesiacov sa vrátite tam, kde ste boli.

Ako sa rozhodovať, keď ste vyhorení?

Ak cítite, že ste uviazli v kolobehu vyhorenia a neviete, čo ďalej, skúste tieto tri kroky:

1) Nepýtajte sa len: „Čo je najjednoduchšie?“ Pýtajte sa: „Čo ma môže nakopnúť?“

Zamyslite sa nad situáciou, keď ste boli naposledy nadšení pre niečo nové. Aké to bolo? Kedy ste sa cítili plní energie? Hľadajte také rozhodnutie, ktoré vám dá podobný pocit.

2) Sledujte fyzickú reakciu svojho tela pri rozhodovaní

Keď premýšľate o rôznych možnostiach, všímajte si, ako na ne reaguje vaše telo:

✅ Cítite nadšenie, mierny adrenalín, zvýšenú pozornosť? To je dobrý signál.

❌ Cítite ťažobu, odpor, absolútnu nechuť? Možno to nie je tá správna cesta.

Naše telo často vie, čo je pre nás správne – len ho musíme počúvať.

3) Ak neviete, čo chcete, aspoň skúste zmenu

Ak ste tak vyhorení, že neviete, čo by vás mohlo baviť, urobte akúkoľvek zmenu, aj keby to bola len drobnosť.

🔹 Skúste nový pracovný projekt.

🔹 Upravte si pracovný režim. Povedzte “áno” novým aktivitám.

🔹 Doprajte si čas. Dajte si napríklad mesiac na skúšanie nových vecí – a sledujte, čo vás aspoň trochu osloví.

Často nie je potrebné robiť veľké rozhodnutia hneď – stačí malá zmena, ktorá vám začne vracať energiu.

Ako sa dostať z vyhorenia?

• Ak ste unavení, neznamená to, že potrebujete len oddych. Možno potrebujete niečo, čo vás znovu nabije energiou.

• Vyberajte si rozhodnutia, ktoré vás vzrušujú a motivujú – nie tie, ktoré sa len zdajú jednoduchšie.

• Sledujte svoju reakciu – ak pri niečom cítite nadšenie, pravdepodobne je to správny smer.

• Ak si nie ste istí, skúste zmenu – aj malý krok v novom smere vám môže ukázať správnu cestu.

Mám opustiť kariéru interného právnika a stať sa trénerom?

Prípadová štúdia koučingu v rozhodovaní

Dobrý deň Marta,

som interný právnik v korporáte a už niekoľko mesiacov (možno rokov) cítim, že ma to nenapĺňa. Pracujem v tejto oblasti už vyše 20 rokov, viem sa v nej pohybovať, mám stabilnú prácu, dobrý plat a fajn kolektív. Moji kolegovia a nadriadení ma rešpektujú, mám bohaté skúsenosti, viem, že som dobrý v tom, čo robím.

Problém je, že ma to už nebaví. Právnická práca v korporáte je plná nekonečných zmlúv, detailov, interných smerníc a legislatívnych aktualizácií. Nemám pocit, že by som reálne pomáhal ľuďom – skôr len riešim byrokratické procesy, ktoré sa stále opakujú.

Na druhej strane, vždy ma bavila práca s ľuďmi. Pred pár rokmi som si urobil trénerský kurz, len pre seba – myslel som si, že je to len hobby. No postupne som si začal všímať, ako veľmi ma baví pomáhať iným s pohybom, motivovať ich, nastavovať tréningy, ktoré im dávajú zmysel. Trénerstvo ma napĺňa spôsobom, aký som v právnickej práci nikdy necítil.

Začal som si preto klásť otázku: Mám opustiť stabilnú kariéru a skúsiť niečo úplne iné?

Viem, že by som sa musel vzdať mnohých výhod – hlavne istoty a vysokého príjmu. Trénerstvo je neistá profesia, vybudovať si klientelu trvá a nie je zaručené, že sa v tom skutočne dokážem uživiť. Na druhej strane, predstava, že budem ďalších dvadsať rokov sedieť za počítačom a čítať zmluvy, ma desí.

Neviem, či ma láka trénerstvo samotné, alebo len túžba uniknúť zo sveta korporátneho práva. A čo ak len prechádzam fázou „krízy štyridsiatnika“ a neskôr by som to oľutoval?

Mám si túto myšlienku radšej vybiť z hlavy, alebo by som mal reálne uvažovať o zmene?

S pozdravom,

Peter

Opustiť stabilnú kariéru pre vášeň?

Milý Peter,

úplne rozumiem tvojej dileme. Vnútorný rozpor medzi istotou a vášňou je jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa ľudia cítia „zaseknutí“.

Právnické povolanie je prestížne, stabilné a dobre platené. Na druhej strane, ak v práci necítiš zmysel, ani vysoký plat ťa neudrží dlhodobo spokojného. Ak si frustrovaný, unavený a nemáš pocit, že tvoja práca má skutočný dopad, je prirodzené, že sa začínaš obzerať po niečom inom.

A teraz si položme tri dôležité otázky:

1️⃣ Chceš byť trénerom, alebo len nechceš byť právnikom?

V tvojom liste vidím veľa frustrovaných pocitov z právnickej práce – ale si si istý, že trénerstvo je skutočne to, čo ťa napĺňa? Nie je to len lákavá predstava „uniknúť“ do sveta, ktorý sa zdá byť menej stresujúci?

2️⃣ Aké sú reálne riziká?

Trénerstvo je flexibilnejšie, ale je aj menej stabilné. Vyznač si všetky výhody a nevýhody oboch ciest. Ktorá z nich má dlhodobo väčší potenciál, aby si sa v nej cítil naplnený a zároveň finančne zabezpečený?

3️⃣ Dá sa to otestovať?

Skôr než spravíš radikálny krok, skús si otestovať, ako by trénerstvo vyzeralo ako primárna profesia. Máš možnosť trénovať viac klientov popri práci? Vieš si predstaviť, že sa tým živíš dlhodobo?

Aké sú tvoje možnosti?

🔹 Neopúšťaj prácu hneď – testuj!

Nemusíš okamžite odísť z právnickej sféry. Začni si budovať tréningovú klientelu popri práci. Ak zistíš, že ťa to skutočne baví a vieš si tým zarobiť, prechod na plný úväzok bude oveľa menej riskantný.

🔹 Nájdi spôsob, ako spojiť oba svety.

Možno by si mohol spojiť právnické znalosti s trénerstvom? Pracovať ako právnik pre športové organizácie? Alebo sa venovať mentoringu pre športovcov? Možno existuje cesta, ktorá by ti umožnila využiť tvoje skúsenosti a zároveň robiť niečo, čo ťa viac baví.

🔹 Zhodnoť svoju finančnú situáciu.

Zabezpeč si dostatočnú finančnú rezervu, aby si mal priestor na experimentovanie. Ak vieš, že máš „vankúš“, ktorý ťa podrží na pár mesiacov, budeš môcť prechod urobiť s väčším pokojom.

Čo odporúčam?

Z tvojho listu cítim, že túžba po zmene je reálna a dlhodobá – nezdá sa mi, že by to bol len krátkodobý impulz. Preto odporúčam:

✅ Vyskúšaj si trénerstvo naostro popri práci.

✅ Daj si časový limit (napr. 6 mesiacov), počas ktorého budeš testovať, či sa v tom dokážeš reálne uživiť.

✅ Porozprávaj sa s trénermi, ktorí tým prešli – ako zvládli prechod, aké sú reálne výzvy?

Ak po pol roku zistíš, že ťa trénerstvo napĺňa a že si v ňom schopný uspieť, môžeš sa rozhodnúť pre plnú zmenu kariéry – ale už s jasným plánom a menším rizikom.

A ak zistíš, že ťa to až tak nenapĺňa? Možno je to znak, že potrebuješ zmenu, ale nie až tak radikálnu – možno len nový typ práce v právnickej sfére, ktorá ti umožní viac pracovať s ľuďmi.

Pamätaj, že žiadne rozhodnutie nie je definitívne. Ak sa neskôr rozhodneš, že sa chceš k právu vrátiť, tvoj know-how ti stále zostane.

S pozdravom,

Marta

Výskum publikovaný v Nature Communications (2024) ukazuje, že sebadôvera nie je len výsledkom rozhodovania, ale aktívnym nástrojom, ktorý môže zvýšiť presnosť a rýchlosť pri rozhodovaní. Tímy, ktoré si uvedomujú úroveň svojej dôvery v rozhodovacom procese, sa dokážu lepšie prispôsobiť dynamickým podmienkam a efektívnejšie reagovať na zmeny.

Čo to znamená pre manažérov a lídrov? Ako môžeme v tímoch podporiť správne využitie sebadôvery pri rozhodovaní?

1️⃣ Budujte kultúru dôvery

🔹 Povzbudzujte kolegov, aby sa vedome zamýšľali nad svojimi rozhodnutiami a analyzovali nielen samotný výber, ale aj úroveň dôvery, ktorú k nemu majú.

🔹 Naučte tím, že neistota nie je slabosť, ale príležitosť na učenie a rast. Sebadôvera neznamená vždy neochvejnú istotu – znamená vedieť, kedy konať a kedy získať ďalšie informácie.

2️⃣ Zlepšite tímové procesy

🔹 Zavádzajte mechanizmy na priebežné hodnotenie kvality informácií, napríklad pravidelné retrospektívy, diskusie o rozhodovacích stratégiách alebo stretnutia zamerané na poučenie sa z predchádzajúcich skúseností.

🔹 Pomôžte tímom prispôsobovať svoje rozhodovacie stratégie aktuálnym podmienkam namiesto rigidného dodržiavania zaužívaných pravidiel.

3️⃣ Vyvážte rýchlosť a presnosť

🔹 V dynamických situáciách povzbudzujte tímy, aby konali rýchlo na základe dostupných údajov.

🔹 Pri strategických rozhodnutiach investujte viac času do zhromažďovania relevantných informácií a tímovej analýzy možností. Vyváženie rýchlosti a presnosti je kľúčové pre dlhodobý úspech.

4️⃣ Podporujte meta-kognitívne zručnosti

🔹 Trénujte tímy v tom, aby vedeli rozpoznať, kedy majú dostatok informácií na rozhodnutie a kedy je potrebné získať ďalšie dáta.

🔹 Rozvíjajte schopnosť hodnotiť úroveň dôvery v konkrétne rozhodnutia, čím predídete impulzívnym alebo naopak zbytočne váhavým krokom.

Sebadôvera nie je len príjemná vlastnosť – je to kľúčový faktor výkonnosti tímu. Ak ju manažéri správne kultivujú, môžu zásadne ovplyvniť rýchlosť, presnosť a adaptabilitu svojich tímov.

Zdroj:

Confidence control for efficient behaviour in dynamic environments

Každý z nás pozná ten pocit – dôležité rozhodnutie pred nami a my ho stále odkladáme. Zvažujeme všetky možnosti, meníme názor, bojíme sa urobiť chybu. Je to však skutočný problém, alebo má váhanie v rozhodovaní svoj význam?

Švédsky psychiater Anders Hansen sa v knihe Dobrá správa o úzkosti venuje tomu, ako funguje náš mozog pri rozhodovaní. Vlastnou skúsenosťou aj vedeckými poznatkami ukazuje, že váhanie nemusí byť prejavom nerozhodnosti, ale môže byť dôležitou súčasťou celého procesu.

Váhanie môže trvať roky – a je to normálne

Hansen opisuje, ako sa ako mladý muž ocitol pred rozhodnutím, ktoré úplne zmenilo jeho život. Mal takmer dokončené ekonomické vzdelanie, pracoval v investičnom bankovníctve, no postupne si začal uvedomovať, že ho táto cesta nenapĺňa. Hoci sa táto pochybnosť objavila už na začiatku štúdia, roky ju potláčal, až kým ju už nemohol ignorovať. Na pol roka sa stiahol do úzadia. Veľa premýšľal, zle spával, prehrával si v hlave dilemu stále dookola. Potom zmenil názor a opäť cúvol. Cítil sa skleslo, nemal motiváciu, nevedel sa sústrediť. Napokon sa rozhodol pre štúdium medicíny a nastúpil na Lekársku fakultu.

Tento príbeh ukazuje, že nie všetky rozhodnutia prichádzajú okamžite. Niektoré dozrievajú dlho a váhanie nemusí byť zlyhaním, ale prirodzeným procesom, kedy náš mozog hľadá odpoveď.

Niektoré rozhodnutia sa jednoducho nedajú urýchliť

V živote sú rôzne druhy rozhodnutí. Sú tie bežné – čo si obliecť, čo si dať na obed – ktoré robíme automaticky, bez dlhého rozmýšľania. A potom sú tie zásadné – zmena práce, sťahovanie, koniec vzťahu – ktoré v nás vyvolávajú neistotu.

Hansen spomína pacientov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Mnohí roky pracovali na niečom, čo nakoniec nevyšlo – niekto sa pripravoval na hereckú kariéru, no neuspel na prijímacích skúškach. Keď sa takíto ľudia ocitnú na terapii, často vidí ich mladšiu verziu seba samého – plnú pochybností, zmätku a vnútorného boja.

Rozhodnutie, ktoré je dôležité, si niekedy vyžaduje čas a nie je nič zvláštne na tom, že sa k nemu vraciame z rôznych uhlov pohľadu.

Mozog používa váhanie ako ochranu

Zaujímavé je, že Hansen poukazuje na vedecké výskumy, ktoré naznačujú, že napríklad aj depresívne nálady môžu mať svoju funkciu. Mozog sa v stave smútku často sústredí viac na detaily, analyzuje a premýšľa. To môže byť v rozhodovaní užitočné – keď sa cítime zle, menej podliehame impulzom a viac hodnotíme dlhodobé dôsledky. Keď sa máme dobre, vtedy nemáme potrebu kriticky analyzovať každý detail a sme aj trochu viac dôverčiví.

To neznamená, že depresia je „dobrá“, ale že niektoré formy úzkosti a skleslosti môžu mať evolučný význam. Pomáhajú nám vyhodnocovať riziká a premýšľať o svojich krokoch.

V rozhodovaní nie je všetko čierno-biele

Hansen tiež hovorí o tom, že niekedy podceňujeme fakt, že rozhodovanie je proces, ktorý sa odohráva na širokej škále – nie je to len „správne“ alebo „nesprávne“. Náš mozog sa snaží nájsť rovnováhu medzi analýzou a intuíciou.

Váhanie môže byť súčasťou tohto procesu, ale dôležité je neostať v ňom zaseknutý. Niekedy pomôže zmena perspektívy – pozrieť sa na situáciu inak, spýtať sa, ako by sme rozhodovali, keby sme sa nebáli.

Rozhodnutie nemusí byť definitívne

Jedna z kľúčových vecí, ktorú Hansen zdôrazňuje, je, že rozhodnutie nie je vždy nezvratné. Mnoho ľudí sa bojí urobiť krok, pretože majú pocit, že už nebude cesty späť. Realita je však často iná – veľa rozhodnutí vieme upraviť, prispôsobiť alebo v budúcnosti zmeniť.

Rozhodovanie je prirodzená súčasť života a nie vždy ho treba vnímať ako stresujúci moment. Mozog je nastavený tak, aby nám pomohol zvládnuť zmeny – aj keď to občas trvá dlhšie, než by sme chceli.

Zdroj: Anders Hansen – Dobrá správa o úzkosti

V dnešnom rýchlom a preplnenom svete čelíme rôznym výzvam, ktoré ovplyvňujú naše šťastie a pohodu. Každodenné povinnosti, pracovný stres, technológie, ktoré nás neustále rozptyľujú – to všetko môže znižovať kvalitu našich životov. Tieto faktory často vedú k pocitu "časovej chudoby", preťaženiu a strate osobného zmyslu pre šťastie.

Jednou z častých príčin tohto pocitu nespokojnosti je nesprávne nakladanie s časom. Všetci sa stretávame s pocitom, že máme príliš málo času na to, čo nás naozaj napĺňa, a preto sa cítíme vyčerpaní a frustrovaní. Okrem toho rýchle tempo života môže znižovať kvalitu medziľudských vzťahov, ktoré sú kľúčové pre náš emocionálny blahobyt. Tento stav nás núti hľadať spôsoby, ako sa opäť cítiť šťastní, a to efektívnym využívaním nášho času a energií.

V knihe Šťastnější: Ako využiť náš čas na to, čo nám prináša šťastie (originálny anglický názov Happier Hour), autorka Cassie Holmes, profesorka na UCLA a expertka na behaviorálnu ekonómiu, ponúka vedecky podložené stratégie, ktoré nám pomôžu dosiahnuť väčší pocit pohody a spokojnosti.

1. Začnite tým, že sa zamyslíte nad tým, čo vás naozaj robí šťastnými: Holmes tvrdí, že väčšina ľudí trávi čas aktivitami, ktoré nevedú k trvalému šťastiu. Je dôležité identifikovať, čo vás skutočne napĺňa. Sústredenie sa na tieto činnosti nám môže pomôcť vyhnúť sa plytvaniu času na niečo, čo neprispieva k našim dlhodobým cieľom.
   
   

2. Naučte sa efektívne riadiť svoj čas: V knihe autorka popisuje techniky, ktoré umožňujú lepšie organizovanie každodenného života, aby sme mali viac času na aktivity, ktoré nás robia šťastnými. Odporúča si robiť čas na to, čo je dôležité, a zredukovať činnosti, ktoré nás zahlcujú a stresujú.
   
   

3. Budujte a investujte do kvalitných vzťahov: "Kvalitné medziľudské vzťahy sú jedným z najväčších faktorov šťastia," píše Holmes. Udržiavanie kontaktov s rodinou a priateľmi prispieva k našej emocionálnej pohode a naplneniu.
   
   

4. Vytvorte si rituály, ktoré podporujú šťastie: Naša každodenná rutina môže byť kľúčová pre to, ako sa cítime. Či už ide o rannú meditáciu, večerné čítanie alebo jednoduché prechádzky, vytváranie pravidelných rituálov, ktoré nám prinášajú pokoj, môže výrazne zvýšiť našu pohodu.
   
   

5. Cvičte vďačnosť: Holmes zdôrazňuje dôležitosť vďačnosti a odporúča si viesť denník vďačnosti, kde si zapisujete veci, za ktoré ste vďační. Tento jednoduchý návyk vám môže pomôcť lepšie vnímať krásu každodenného života a zlepšiť vaše duševné zdravie.
   
   

6. Naučte sa povedať "nie" a nastavte si hranice: Pretrvávajúci stres z preplneného kalendára môže negatívne ovplyvniť našu pohodu. Holmes radí, aby sme sa naučili povedať "nie" aktivitám, ktoré nám nevyhovujú a nezapadajú do našich priorít.
   
   

7. Investujte do zážitkov, nie materiálnych vecí: Zážitky, ako sú cestovanie, nový koníček alebo spoločné chvíle s rodinou, vedú k dlhodobému šťastiu viac ako materiálne veci. Autorka sa zameriava na to, že spomienky a zážitky sú tým, čo si najviac vážime.
   
   

8. Praktizujte mindfulness a meditáciu: Mindfulness pomáha znižovať úzkosť a stres. Holmes odporúča, aby sme si našli čas na meditáciu, ktorá zlepšuje naše emocionálne zdravie a celkovú pohodu.
   
   

9. Stanovujte si realistické a dosiahnuteľné ciele: Autorka naznačuje, že stanovenie dosiahnuteľných cieľov môže poskytnúť zmysel a motiváciu. Dôležité je, aby sme si nezadávali príliš vysoké a nereálne ciele, ktoré vedú k frustrácii.
   
   

10. Buďte flexibilní a otvorení novým možnostiam: Prispôsobovanie sa novým situáciám a otvorenosť voči zmenám môže posilniť naše šťastie a pohodu. Zmena je súčasťou života a schopnosť sa jej prispôsobiť nám umožňuje rásť a učiť sa.
    
    

Základom šťastného života je efektívne využívanie nášho času na to, čo nás skutočne napĺňa. Tieto stratégie Cassie Holmes môžu byť silným nástrojom na dosiahnutie väčšej rovnováhy, pohody a šťastia. 

Proces rozhodovania môže byť v niektorých momentoch nášho života náročný a vyčerpávajúci. Obzvlášť, ak sa potrebujeme rozhodnúť v zásadných témach, ako je rodina, zdravie, vzťahy, či práca. Niekedy k správnemu rozhodnutiu nevedie len sumarizácia dát, ale naopak - uistenie, že sme sa rozhodli správne cítime v tele ("gut feeling"). Tu je zoznam otázok, ktoré sú navrhnuté tak, aby  Vám pomohli získať jasnosť, prehodnotiť svoje možnosti, a tiež sa napojiť na svoje vnútorné zdroje a hodnoty:

Otázky na prehĺbenie sebauvedomenia pri rozhodovaní:

1. Aké sú tvoje hlavné hodnoty, ktoré by mali ovplyvniť toto rozhodnutie?

2. Čo je najdôležitejšie, čo chceš týmto rozhodnutím dosiahnuť?

3. Ak by si nemala žiadne obavy z neúspechu, čo by si spravila?

4. Ako by si sa cítila, ak by si urobila rozhodnutie, ktoré teraz zvažuješ?

5. Čo by si poradila najlepšiemu priateľovi, ktorý je v tvojej situácii?

6. Ak by si si mala vybrať medzi krátkodobými a dlhodobými dôsledkami, čo by pre teba bolo cennejšie?

7. Aké bude tvoje rozhodnutie o tebe hovoriť, keď sa naň pozrieš o 5 rokov?

8. Aké by mali byť tvoje pocity, ak urobíš toto rozhodnutie, aby si sa cítila vnútorne spokojná?

9. Ako by si ohodnotila svoje rozhodnutie na škále od 1 do 10 (kde 10 je maximálna spokojnosť)?

10. Ak by si sa na toto rozhodnutie pozerala z perspektívy svojej najvyššej verzie, čo by ona rozhodla?

Otázky na analýzu možností:

1. Aké sú všetky možné možnosti, ktoré máš, a čo každá z nich prináša?

2. Ktorá možnosť ťa najviac vzrušuje a prečo?

3. Čo z každého možného rozhodnutia ti prináša najväčší pokoj?

4. Aký dopad bude mať každá z možností na tvoje hodnoty, vzťahy a ciele?

5. Ktoré rozhodnutie bude mať najväčší pozitívny vplyv na tvoje životné ciele?

6. Aké obavy máš z každej možnosti a ako by si s nimi vedela pracovať?

7. Ako by si hodnotila každý variant na škále od 1 do 10 podľa toho, ako sa cítiš pri jeho predstave?

8. Ktorá z možností ti umožňuje najviac rásť ako osoba?

9. Akú cenu platíš za každú z možností a je tá cena prijateľná?

Otázky na preskúmanie obáv a strachov:

1. Čo je najväčšia obava, ktorú máš pri tomto rozhodnutí?

2. Čo sa najhoršie môže stať, ak sa rozhodneš takto? A ako by si s tým mohla naložiť?

3. Aký by mal byť tvoj "plán B", ak by rozhodnutie nevyšlo podľa očakávaní?

4. Čo je najväčší strach, ktorý by ti mohol brániť v prijatí tohto rozhodnutia?

5. Ako môžeš minimalizovať alebo odstrániť strach, ktorý cítiš pri rozhodovaní?

6. Ako by sa zmenil tvoj pohľad, ak by si už nemusela mať strach z tejto situácie?

Otázky na potvrdenie dôvery vo vlastné rozhodnutie:

1. Kedy v minulosti si sa rozhodla niečo, čo sa ukázalo ako správne, aj keď si o tom mala pochybnosti?

2. Ak by si už teraz bola presvedčená, že toto je správne rozhodnutie, čo by si spravila ako ďalší krok?

3. Ako vieš, že tento krok bude v súlade s tvojimi hodnotami a cieľmi?

4. Aké dôkazy máš o tom, že toto rozhodnutie je správne pre teba?

5. Čo ti dáva odvahu pokračovať v tomto rozhodnutí, aj keď to môže byť náročné?

Otázky na zvýšenie jasnosti a zameranie sa na akciu:

1. Aké malé kroky môžeš urobiť teraz, aby si sa posunula bližšie k rozhodnutiu?

2. Ako by si sa cítila, ak by si sa rozhodla teraz a začala okamžite konať?

3. Aký bude tvoj prvý krok po prijatí tohto rozhodnutia?

4. Ak by si tento proces rozhodovania zjednodušila na jeden konkrétny krok, čo by to bolo?

5. Aké konkrétne akcie ti pomôžu cítiť sa viac rozhodne v tomto momente?

Otázky na zváženie dôsledkov a reflexiu:

1. Ak sa rozhodneš práve teraz, aké bude mať toto rozhodnutie dopad na tvoje budúce možnosti?

2. Ak by si sa rozhodla inak, ako by to ovplyvnilo tvoje dlhodobé šťastie?

3. Ako by tvoje rozhodnutie ovplyvnilo tvoje vzťahy s ostatnými ľuďmi?

4. Kde by si sa chcela ocitnúť o mesiac, rok alebo päť rokov po tomto rozhodnutí?

5. Aké bude tvoje rozhodnutie hovoriť o tebe, keď sa naň pozrieš spätne?

Otázky na zlepšenie pohľadu na seba a sebavedomia pri rozhodovaní:

1. Ako by si sa cítila, keby si teraz dôverovala svojej intuície pri rozhodovaní?

2. Keby si sa rozhodla v súlade so svojimi hodnotami, ako by si sa cítila?

3. Aký by mal byť tvoj „ideálny ja“ v tejto situácii? Ako by konal?

4. Aké kroky ti dávajú pocit najväčšej sebadôvery pri rozhodovaní?

5. Ako by si sa postavila k tejto situácii, keby si bola presvedčená, že si schopná dosiahnuť akýkoľvek výsledok?

Sú chvíle, keď sa nedá ísť podľa plánu. Nie preto, že by sme plán nemali, ale preto, že svet okolo nás sa mení rýchlejšie, než stíhame reagovať. Budúcnosť sa rozmazáva ako okno v daždi – tušíš, že niečo tam vonku je, ale vidíš len hmlu.

A práve vtedy, keď nič nie je isté, ťa život najčastejšie postaví pred rozhodnutia.

Rozhodovanie v neistote nie je slabosť, je to odvaha

Veľa ľudí (a áno, aj ja sama) čaká, kým si bude „istá“. Lenže čo ak sa tá istota nikdy nedostaví? Alebo príde až príliš neskoro, keď už je vlak dávno preč? Neistota nie je dôvod nerobiť nič. Je to len iné počasie. Aj v hmle sa dá kráčať, len pomalšie, citlivejšie, s dôverou v každý krok.

Cvičenie, ktoré mi pomohlo: Rozhovor s budúcim ja

Keď neviem, kam ďalej, predstavím si samu seba o päť či desať rokov. Kde sedím? Ako sa cítim? A hlavne – čo mi hovorí?

Niečo ako:

„Vtedy si sa bála, ale predsa si išla. A bolo to správne.“
Alebo:
„Vieš čo ľutujem? Že si sa podceňovala a odkladala veci, ktoré si vnútorne chcela.“

Toto „budúce ja“ mi nepovie, čo mám urobiť. Ale ukáže mi, čo bude pravdepodobne dôležité, keď sa pozriem späť.

Čo viem naisto, aj keď je všetko nejasné?

Možno neviem, kde budem bývať, čo budem robiť, kto pri mne bude stáť. Ale sú veci, ktoré viem určite:

• Že chcem byť zdravá.

• Že chcem mať možnosť rozhodovať o svojom živote.

• Že túžim po vzťahoch, ktoré sú skutočné, nie len pohodlné.

• Že chcem vedieť povedať "áno" aj "nie" bez výčitiek.

• Že chcem tvoriť, nie len prežívať.
  
  

A tak sa snažím rozhodovať nie podľa toho, čo je „správne“ podľa niekoho iného, ale podľa toho, čo ma približuje k týmto hodnotám.

Malá otázka, ktorá pomáha veľkým rozhodnutiam

Keď neviem, čo robiť, pýtam sa:

👉 Čo mi pomôže priblížiť sa k životu, aký chcem žiť – aj keby sa okolnosti zmenili?

Nie vždy poznám odpoveď hneď. Ale aj ticho v tejto otázke má hodnotu. Je v ňom priestor. A ten často vedie k prekvapivo jasnému „áno“ alebo oslobodzujúcemu „nie“.

A čo ak to nevyjde?

Úprimne – niekedy to nevyjde. A vieš čo? Aj z toho sa dá niečo vziať. Niekedy je lepšie rozhodnúť sa a potom prípadne opraviť smer, ako stáť na mieste a čakať, že sa hmla rozplynie sama od seba.

Život nás niekedy skúša – nie preto, že je krutý, ale preto, že nás chce naučiť dôverovať vlastnému svetlu. Aj keď nevidíš celú cestu, možno práve tvoj ďalší krok rozsvieti malý kúsok pred tebou.

A tak, keď je budúcnosť zahmlená...
Hľadaj svetlo v sebe.